[home]
História auta        


Aktualizované: 17.06.11

Úvod
Novinky na stránke

Technické informácie
História auta
Súčasnosť
Denníček
Návody a postupy [10]

Fotogaléria [1863]

Download
Myšlienky

Fórum
Linky
     História tohto auta sa začala písať 4. mája 1988, kedy ho Mladoboleslavská Škoda vyrobila.
Zakúpené do vlastníctva bolo už o 9 dní neskôr - 13. mája 1988. Prvým majiteľom bola otcova teta, ktorá auto kúpila ako dočasnú náhradu za ich auto, ktoré mali už dlhšiu dobu v servise. Auto vlastnila približne 1 rok. V roku 1989 (10. júna), v mojich piatich rokoch, sme auto odkúpili (pozri  kúpna zmluva), a od tejto doby sme jeho vlastníkom. V tom čase už nastupovali na trh prvé Favority a preto bola o "lacné" 120tky "bitka". Ťažko sa dali zohnať, alebo miesto nich v Mototechnách núkali slabšie 105-ky, ktorých mali viac. Práve preto sme auto kúpili z "druhej ruky". Malo to však jednu veľkú výhodu. Bolo už zabehnuté a za sebou malo prvé prehliadky. Bolo jasné, že nekupujeme "nepodarok". V tomto roku (1989) sme sa takisto presťahovali do novopostavenej bytovky v našom meste (Námestovo, severné Slovensko, cca 8 tis. obyvat.). Výstavba nových obytných budov a rozšírenie sídliska boli podnetom aj pre výstavbu garážového celku. Takže svoju garáž sme si postavili aj my, a teda auto dostalo nový domov, v ktorom už býva približne 13 rokov (nie som si istý, v ktorom roku sme garáž stavali).
jedna z veľmi mála starších fotiek - približne rok 1992


     V septembri 2002 som mal na tomto aute nehodu (pozri  fotky z nehody). Po posudku našom, ale aj viacerých automechanikov sme sa rozhodli auto opravovať. Dôvodov bolo viac - zdravá karoséria, dobrý motor atď. Peniaze, za ktoré by sme mohli kúpiť druhé takéto auto, sme vrazili do tohto.
     Asi dva mesiace stálo auto v garáži. Čakalo sa na uvoľnenie "vhodného" opravára. Počas tejto doby sa na aute len pomaličky "klepkalo".
     Škody boli dosť rozsiahle, ale zvládnuteľné - pokrčená strecha, predný spoiler, zadné čelo a zadná kapota, pretlačené ľavé predné dvere, blatník a pravý predný stĺpik, rozbité ľavé zadné svetlo, utrhnuté vonkajšie zrkadlá, rozbité predné a zadné sklo, krivá tyč od radiacej páky, poškodená predná náprava, utrhnutá pravá zadná polnáprava a ešte pár detailov v interiéri. Znie to hrozne. Keby to bolo nejaké "zahraničné" auto, tak by nezostávalo nič iné, len dať ho do šrotu. Lenže mototechien s náhradnými dielmi na stodvadsiatku je ako maku. A diely sú relatívne lacné.
     Auto sme chceli dostať k opravárovi do susednej deniny "po vlastných". Investovať do odťahovej služby pri dnešných cenách bolo nereálne.

     Komplet zadnú pravú polnápravu (okrem vzperného ramena) otec zohnal na jednom vrakovisku. Vyzerala byť v slušnom stave. Aj bola, až na "doraz", ktorý sa musel privariť nový (bol zhrdzavený). Starú polnápravu sme demontovali aj s ramenom, ktoré bolo úplne skrútené... Novú (starú) nápravu sme úspešne založili. Bubon s brzdou sme dali pôvodný. Ten však bol, ako sa neskôr ukázalo, trošičku krivý a musel sa presústružiť. Lanko k ručnej brzde sme dali nové. Na prednej náprave sme opravili len ľavú "tyčku" od riadenia a pár detailov. Robota (zadná a predná náprava) nám trvala (ja, otec a automechanik) celý deň. Vonku už bola dosť zima a tak sa nám robilo dosť zle. Z auta sme odmontovali a nechali u nás v garáži všetko, čo by pri oprave mohlo zavadzať (komplet interiér vrátane sedačiek - zostala len vodičova). Auto sme úspešne po dlhej dobe naštartovali a z garáže vycúvali (to bol ale perfektný pocit, keď sa to pohlo). Trochu pršalo a fúkal silný vietor. Bez skiel, bez "zadku" (motor tam samozrejme zostal) a otec s baranicou na hlave. Dá sa to predstaviť ako podvozok so štyrmi kolesami a motorom, prikrytý trochou pokrčeného plechu:) Takto sme sa vybrali do susednej dediny. V doprovode druhého auta sme sa mimo mesta valili 50 kilometrovou rýchlosťou. Všetci sa za nami obzerali.
     Rýchlosti šlo radiť len veľmi ťažko. Keď sme došli do cieľa, otec vravel, že sa mu šlo perfektne, ako na kabriu, a že ten vietor v hlave spôsoboval veľmi tichý chod motora:). "Auto" sme nechali u opravára a šli sme domov.

Tu je pár záberov z opravovania (keď som bol s otcom na obhliadke, čo nám s tým autom vlastne robia: strecha je už privarená nová, karoséria je už v slušnom stave) - fotil som to za tmy:
 fotky z opravovania

     Súčiastky sme zohnali všetky pomerne ľahko. Najťahšie bolo zohnať zadné sklo s vyhrievaním. A to výlučne toto sklo. Obyčajných bez vyhrievania mali všade dosť. Napokon sme ho ale (na poslednú chvíľu) našťastie zohnali (vyhrievacie pásiky dávajú autu lepší image).
     Strechu sme zohnali z jednej tiež havarovanej škodovky. Jej jedinou chybičkou je, že bola zo staršieho typu (úžovky) a bol potom problém pri dolaďovaní strešného čalúnenia (otvory presne nesedeli). Mimochodom, vedeli ste, že strecha úžovky sa od M-ka odlišuje odtokovými drážkami po bokoch (M-ko ich má po celej dĺžke a úžovka ich nemá po celej) ?
     Zadné čelo sme nechali naše pôvodné. Bola síce robota vyklepať ho, ale všetky nám ponúkané staršie čelá boli už čiastočne prehrdzavené.
     Nakoľko kryt jedného zadného svetla bol zničený, rozhodli sme sa pre obidva úplne nové kryty (aby mali rovnakú priehľadnosť; navyše nové kryty sú pekné lesklé, nie sú matné a vyblednuté ako má väčšina škodoviek).
     Pri oprave prednej nápravy bolo vymenené všetko zlé za nové (pre istotu). Súčasne bolo opravené aj riadenie, takže teraz to je všetko v 100% stave.
     Kým bolo auto v oprave, doma som vybrúsil a natrel nárazníky (nie plasty, tie výztuhy vo vnútri), vyčistili sme čalúnenia, koberčeky, poťahy atď, jednoducho všetko pripravili na zmontovanie.
     Začiatkom decembra 2002 sme si prišli po opravené auto. Už bolo aj nastriekané (zvolili sme takú istú farbu, ako aj bola), ešte sme pozakladali nejaké veci, naštartovali a šli domov. Hrkotalo to v ňom teda "fest". Ani nečudo, veď sme sedeli v čistých plechoch bez gúm a tesnení.

Tu sú fotografie po príchode domov (večer) - bol som šťastný ako malý chlapec:
 fotky po príchode z opravy

     A nastala najťahšia robota (pre nás) - dať to všetko do poriadku. Kým sme to spolu s otcom všetko poskladali, ach jaj... Bolo to pracné, ale výsledok stál (stojí) za to.
     Prvá jazda po úplnom dokončení bola perfektná. Mal som pocit, že to ide tak skvele tichúčko (bol som už zvyknutý na rachot rozobraného auta).
     V čase dokončenia sme mali práve skončenú platnosť STK, takže trochu s obavami sme čoskoro šli na technickú kontrolu. Všetko bolo našťastie v poriadku.
Asi po týždni sme objavili vytekajúci olej z pravého zadného tlmiča. Tlmič bol pravdepodobne zle založený a poškodil sa. Kúpili sme nový a vymenili ho. Odvtedy už bolo ale naozaj všetko OK.

     Nasledujúci rok, hneď na jar, som začal s prvými úpravami, medzi ktoré patrili napr. nové bočné blinkre a disky natreté striebrenkou. Od začiatku som vedel, že zo škodovky nechcem tuningom spraviť úplne iné auto, ale že chcem mať stále škodovku so vzhľadovo/funkčne upravenými/opravenými všetkými detailami. To robím dodnes. Stále sa objavuje niečo, s čím ešte nie som úplne spokojný. Je toho však už podstatne menej.
     K výbave auta časom pribudol napr. otáčkomer a cyklovač stieračov. Viď zoznam Vylepšení.

     Do dnešného dňa bolo na tomto aute najazdených vyše 146 000 km. Dvadsaťtri rokov je pomerne dosť dlhá doba. S týmto autom sa mi spája strašne veľa zážitkov a spomienok. Výlety, návštevy, svadby, pohreby...Dúfam teda, že bude ešte veľmi dlho slúžiť.